
Internet už dávno nie je iba miesto, ktoré nás spája s celým svetom. Sociálne siete a informačné portály tvoria hlavné zdroje, odkiaľ získavame informácie. Na druhej strane však platí, že čím dlhšie tu táto technológia je, tým menej objektívne môžu byť správy, ktoré nám Facebook alebo Google podhadzujú. Ak ste ešte nepočuli o pojme sociálna bublina a ako môže ovplyvniť aj vašu mienku, odporúčam prečítať si tento článok až do konca.
Facebook a zobrazovanie príspevkov
Facebook je tu s nami už niekoľko rokov. Mne osobne nedávno pripomenul naše 11-ročné spoločné fungovanie. Možno si ešte pamätáte svoje začiatky. Keď ste chceli vidieť na svojej nástenke príspevky, museli ste lajknúť stránky, pridať si priateľov a jednoducho byť aktívnymi pozorovateľmi. Videli ste to, čo ste chceli vidieť. Videli ste, čo sa páči vašim kamarátom a aké príspevky komentovali.
Éra platených reklám priniesla nový typ obsahu, ktorý sa k vám dostával, a vy ste okrem noviniek z domova a zo sveta zrazu zistili, že v novom online obchode majú 30 % zľavy. Ak stránky chceli, aby sa ich príspevok dostal na vašu nástenku, museli ich promovať. To všetko sa zachovalo dodnes. Čo sa však zmenilo, je algoritmus, ktorý pre vás vyberá relevantné správy. Na svojej nástenke si ich môžete všimnúť pod označením Odporúčaný obsah (Suggested).
Rovnako sa zmenilo aj to, ktoré správy od ktorých priateľov vidíte. Ak máte vo svojej sieti 600 priateľov a čisto hypoteticky dá každý z nich v jeden deň jeden príspevok, vaša nástenka nemá kapacitu ukázať vám všetkých 600 príspevkov od 600 ľudí. Namiesto toho vám ukáže príspevky od ľudí, s ktorými ste najčastejšie v kontakte. To znamená, že im dávate na príspevok „páčiky“, zdieľate ich, komentujete alebo si píšete na Messengeri. Rovnaká logika sa kedysi ukrývala aj za príspevkami zo stránok, ktoré sledujete.
Filter bubble funguje podobne ako sociálna bublina
Na druhej strane je tu Google, ktorý patrí medzi najpoužívanejšie vyhľadávače v našej krajine. Aj na jeho pozadí sa ukrýva logika, ktorá vám podsúva výsledky na základe vašich záujmov a preferencií. Eli Pariser vo svojom TED talku dokonca tvrdí, že ak by sme v rovnakom čase všetci vyhľadávali slovné spojenie „cestný bicykel“, každému z nás sa zobrazia iné výsledky. Áno, dokonca aj vtedy, keď vyhľadávate bez prihlásenia cez inkognito mód. Google sleduje 57 signálov, ktoré mu dokážu prezradiť o vás viac. Vaša poloha, typ prehliadača a počítača, ktorý používate. To je iba základ toho, čo všetko o vás Google vie a dokáže to zohľadniť vo výsledkoch vyhľadávania.
Jednoducho povedané, sociálne siete a vyhľadávače nám ukazujú obsah, o ktorom si myslia, že ho vidieť chceme. Mne ako fanúšikovi značky Apple budú s vyššou pravdepodobnosťou podsúvať obsah, ktorý sa týka nového iPhonu. Ak mi Facebook ukázal správu z bulvárneho časopisu, na ktorú som klikla, potom mi bude odporúčať podobné typy správ z podobných bulvárnych plátkov. Toto mám, bohužiaľ, odskúšané na vlastnej koži, preto ak nechcete vedieť, ktorá slovenská celebrita je tehotná, ani na to neklikajte.
Sociálna bublina môže ovplyvniť náš názor
Na našej nástenke a vo vyhľadávači teda vidíme veci, o ktorých si algoritmy myslia, že ich vidieť chceme, namiesto toho, aby nám ukazovali správy, ktoré potrebujeme vidieť. Správy, podľa ktorých si vieme vytvoriť širší pohľad na danú problematiku. Správy, ktoré nám pomôžu vidieť veci v kontexte a nie jednotne zamerané. Pretože práve to zameranie môže ovplyvniť našu mienku pri závažných rozhodnutiach. Tento vplyv nie je vždy pozitívny. Príkladom môžu byť konšpiračné weby, ktorých zoznam nájdete na www.konspiratori.sk. Ak niekto sleduje weby z uvedeného zoznamu, tým pádom sa v jeho feede nezobrazujú správy z nezávislých médií. V takom prípade verí konšpiračným teóriám a zavádzajúcim správam.
Možno si hovoríte, čo má s týmto všetkým spoločné pojem sociálna bublina. Sociálna bublina je pomenovanie všetkého, čo ste si doteraz v tomto článku prečítali. Každý z nás žije vo svojej sociálnej bubline, kde nám Facebook, Twitter, Youtube alebo Google ukazujú iba príspevky od nášho okruhu známych, od stránok, ktoré sledujeme, alebo na tému, s ktorou najčastejšie prichádzame do kontaktu a spájajú ju s typovo podobnými médiami, ktoré sa nám páčia. Je to náš vlastný vesmír unikátnych informácií vytvorených práve pre nás na základe nášho online správania.