Kyberšikana – spoznajte všetky jej nástrahy


21.8.2019
Publikoval Monika Floreková

Internet nám dáva veľa možností na vzdelávanie, spoznávanie rôznych kultúr, ale aj na efektívne trávenie voľného času. Na druhej strane existuje aj jeho temná strana. Online je priestor, v ktorom sa každý z nás dokáže schovať za anonymitu. A práve anonymita je to, čo mnohým používateľom dodáva odvahu prezentovať svoj názor alebo jednoducho využiť svoj hlas na urážanie iných.


Kyberšikana už dnes nie je ničím výnimočným, a to dokonca ani u nás. Nie je nič jednoduchšie ako vybrať si jednu obeť a pomocou správ alebo príspevkov na sociálnych sieťach sa jej vyhrážať, otravovať ju a ničiť jej dobré meno. S rozmachom technológií sa rozvíjajú aj metódy kyberšikany. Je dôležité uvedomiť si, že šikanovanie v online priestore je rovnako nebezpečné ako to na detskom ihrisku, v škole alebo v práci. Vplýva na psychiku dieťaťa, tínedžera, ale aj dospelých ľudí, ktorí sa často o tejto téme nechcú rozprávať a boja sa priznať kompetentným, že sa stali obeťou násilia.

Na rozdiel od fyzického šikanovania kyberšikana nepozná obmedzenia. Obeťou, ale aj násilníkom sa môže stať ktokoľvek s prístupom na internet. Nie je limitovaná časom ani priestorom. Mnoho stránok a sociálnych sietí podporuje vytváranie anonymných profilov. A práve informácie, fotky, videá, ktoré o sebe zverejníme, sa môžu obrátiť proti nám. Následky online šikanovania bývajú horšie, pretože ovplyvňujú náš psychický vývoj, čo je nebezpečnejšie u detí, ktoré často nevedia, ako v takýchto situáciách reagovať, a nevedia odlíšiť, či sa deje niečo zlé.

Spôsoby kyberšikany

Cyberbulling Research Center a Statista vypracovali viacero prieskumov na túto tému a medzi ich hlavné zistenia patria:

  • viac ako 6 % všetkých používateľov malo heknutý účet,
  • najčastejšie sa vyskytujú neprajné komentáre – 22,5 %, online klebety – 20,1 % a sexuálne narážky – 12,1 %,
  • internetoví trollovia sa najčastejšie združujú na sociálnych sieťach,
  • až 36,7 % študentov v USA odpovedalo, že sa stali obeťami kyberšikany, a 10,2 % priznalo, že boli násilníkmi.

Ako som už spomínala vyššie, kyberšikana môže mať viacero podôb. Medzi tie najrozšírenejšie patria:

  • Outing – publikovanie súkromných alebo citlivých informácií o osobe s cieľom poškodiť jej dobré meno alebo s cieľom ponížiť ju.
  • Fraping – keď sa niekto nabúra do profilu na sociálnych sieťach inej osobe, komunikuje v jej mene a publikuje prevažne negatívne komentáre alebo príspevky.
  • Dissing – uverejnenie negatívnych informácií o osobe s cieľom zničiť jej reputáciu alebo poškodiť jej vzťahy s inými ľuďmi. Ide hlavne o publikovanie súkromných fotografií alebo videí. Často sa objavujú prípady, keď násilník patrí do úzkeho okruhu obete, a pokročilejším štádiom dissingu sú už webové stránky, kde sa zhromažďujú všetky informácie.
  • Trolling – ide o urážanie vybranej osoby až do takej miery, kým nie je vyprovokovaná odpovedať. Cieľom je donútiť obeť, aby sa správala mimo svojich zásad a ukázala sa pred ostatnými v zlom svetle.

  • Trickery – princíp je na vybudovaní blízkeho vzťahu s obeťou, aby prezradila svoje tajomstvá a citlivé informácie, ktoré neskôr môže násilník použiť, zverejniť online a otočiť proti nej. Často sa tvári ako najlepší priateľ obete, ale všetko robí iba preto, aby si získal dôveru.
  • Sockpuppets alebo catfishing – je založený na vytvorení „fejkového“ profilu. Násilník sa vydáva za niekoho úplne iného s cieľom zblížiť sa s dotknutou osobou, vytiahnuť z nej osobné informácie a posúvať ich tretím osobám. Catfishing je tiež založený na falošných profiloch, ale so zámerom vybudovať si s obeťou romantický vzťah.
  • Doxing – názov sa odvíja od slova „documents“ a násilník sa vyhráža svojej obeti, že zverejní citlivé informácie online, ak nedostane požadované výkupné. Najčastejšie sa zverejňujú osobné informácie ako číslo kreditných kariet, telefónne čísla a bankové účty.
  • Encouragingself-harm – jeden z najhorších spôsobov kyberšikany, keď sa násilník vyhráža fyzickým ublížením obetiam, prípadne ich nabáda k sebapoškodzovaniu.

Hoci sa o tejto téme začína rozprávať čoraz viac, stále sme ešte len na začiatku. Niekedy je zložité rozoznať tú tenkú hranicu medzi neškodným doťahovaním a komentármi, ktoré dokážu ublížiť.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK: