
Internet nám dáva veľa možností na vzdelávanie, spoznávanie rôznych kultúr, ale aj na efektívne trávenie voľného času. Na druhej strane existuje aj jeho temná strana. Online je priestor, v ktorom sa každý z nás dokáže schovať za anonymitu. A práve anonymita je to, čo mnohým používateľom dodáva odvahu prezentovať svoj názor alebo jednoducho využiť svoj hlas na urážanie iných.
Kyberšikana už dnes nie je ničím výnimočným, a to dokonca ani u nás. Nie je nič jednoduchšie ako vybrať si jednu obeť a pomocou správ alebo príspevkov na sociálnych sieťach sa jej vyhrážať, otravovať ju a ničiť jej dobré meno. S rozmachom technológií sa rozvíjajú aj metódy kyberšikany. Je dôležité uvedomiť si, že šikanovanie v online priestore je rovnako nebezpečné ako to na detskom ihrisku, v škole alebo v práci. Vplýva na psychiku dieťaťa, tínedžera, ale aj dospelých ľudí, ktorí sa často o tejto téme nechcú rozprávať a boja sa priznať kompetentným, že sa stali obeťou násilia.
Na rozdiel od fyzického šikanovania kyberšikana nepozná obmedzenia. Obeťou, ale aj násilníkom sa môže stať ktokoľvek s prístupom na internet. Nie je limitovaná časom ani priestorom. Mnoho stránok a sociálnych sietí podporuje vytváranie anonymných profilov. A práve informácie, fotky, videá, ktoré o sebe zverejníme, sa môžu obrátiť proti nám. Následky online šikanovania bývajú horšie, pretože ovplyvňujú náš psychický vývoj, čo je nebezpečnejšie u detí, ktoré často nevedia, ako v takýchto situáciách reagovať, a nevedia odlíšiť, či sa deje niečo zlé.
Spôsoby kyberšikany
Cyberbulling Research Center a Statista vypracovali viacero prieskumov na túto tému a medzi ich hlavné zistenia patria:
- viac ako 6 % všetkých používateľov malo heknutý účet,
- najčastejšie sa vyskytujú neprajné komentáre – 22,5 %, online klebety – 20,1 % a sexuálne narážky – 12,1 %,
- internetoví trollovia sa najčastejšie združujú na sociálnych sieťach,
- až 36,7 % študentov v USA odpovedalo, že sa stali obeťami kyberšikany, a 10,2 % priznalo, že boli násilníkmi.
Ako som už spomínala vyššie, kyberšikana môže mať viacero podôb. Medzi tie najrozšírenejšie patria:
- Outing – publikovanie súkromných alebo citlivých informácií o osobe s cieľom poškodiť jej dobré meno alebo s cieľom ponížiť ju.
- Fraping – keď sa niekto nabúra do profilu na sociálnych sieťach inej osobe, komunikuje v jej mene a publikuje prevažne negatívne komentáre alebo príspevky.
- Dissing – uverejnenie negatívnych informácií o osobe s cieľom zničiť jej reputáciu alebo poškodiť jej vzťahy s inými ľuďmi. Ide hlavne o publikovanie súkromných fotografií alebo videí. Často sa objavujú prípady, keď násilník patrí do úzkeho okruhu obete, a pokročilejším štádiom dissingu sú už webové stránky, kde sa zhromažďujú všetky informácie.
- Trolling – ide o urážanie vybranej osoby až do takej miery, kým nie je vyprovokovaná odpovedať. Cieľom je donútiť obeť, aby sa správala mimo svojich zásad a ukázala sa pred ostatnými v zlom svetle.
- Trickery – princíp je na vybudovaní blízkeho vzťahu s obeťou, aby prezradila svoje tajomstvá a citlivé informácie, ktoré neskôr môže násilník použiť, zverejniť online a otočiť proti nej. Často sa tvári ako najlepší priateľ obete, ale všetko robí iba preto, aby si získal dôveru.
- Sockpuppets alebo catfishing – je založený na vytvorení „fejkového“ profilu. Násilník sa vydáva za niekoho úplne iného s cieľom zblížiť sa s dotknutou osobou, vytiahnuť z nej osobné informácie a posúvať ich tretím osobám. Catfishing je tiež založený na falošných profiloch, ale so zámerom vybudovať si s obeťou romantický vzťah.
- Doxing – názov sa odvíja od slova „documents“ a násilník sa vyhráža svojej obeti, že zverejní citlivé informácie online, ak nedostane požadované výkupné. Najčastejšie sa zverejňujú osobné informácie ako číslo kreditných kariet, telefónne čísla a bankové účty.
- Encouragingself-harm – jeden z najhorších spôsobov kyberšikany, keď sa násilník vyhráža fyzickým ublížením obetiam, prípadne ich nabáda k sebapoškodzovaniu.
Hoci sa o tejto téme začína rozprávať čoraz viac, stále sme ešte len na začiatku. Niekedy je zložité rozoznať tú tenkú hranicu medzi neškodným doťahovaním a komentármi, ktoré dokážu ublížiť.