

V digitálnej dobe trávime online viac času než kedykoľvek predtým – nakupujeme, pracujeme, komunikujeme aj spravujeme citlivé údaje. S tým však rastú aj kybernetické hrozby, ktoré ohrozujú naše súkromie, financie a bezpečnosť. Prečo sa téma digitálnej bezpečnosti stáva čoraz naliehavejšou a ako sa môžeme chrániť pred rizikami v online priestore?
Od phishingu po ransomvér: Ako zvládnuť moderné kybernetické hrozby?
Len za posledný rok vzrástol počet kybernetických útokov v Európe o 40 %. Ransomvér ochromil nemocnice, energetické spoločnosti aj malé firmy šíri sa najmä cez phishingové e-maily, slabé prihlasovacie údaje a neaktualizovaný softvér. Phishingové útoky využívajú podvodné správy s infikovanými prílohami alebo odkazmi, ktoré po otvorení stiahnu škodlivý kód. Slabé heslá a nezabezpečené vzdialené pripojenia, umožňujú útočníkom neoprávnený prístup do systémov. Zraniteľnosti v neaktualizovaných programoch im zas poskytujú priestor na infikovanie zariadení bez zásahu používateľa.
Útočníci sa stále snažia ochromiť čo najväčšiu skupinu firiem. V reakcii na narastajúce kybernetické hrozby zaviedla Európska únia smernicu NIS2, ktorá bola začlenená do novely zákona o kybernetickej bezpečnosti. Táto legislatíva, platná od 1. januára 2025, prináša prísnejšie požiadavky na ochranu digitálnej infraštruktúry a posilňuje opatrenia na predchádzanie kybernetickým útokom. Ak sa firmy neprispôsobia, riskujú vysoké pokuty a stratu dôvery zákazníkov. Čo to znamená v praxi a prečo už základná ochrana nestačí?
Prečo sa zaujímať o kybernetickú bezpečnosť?

1. Ochrana firemných dát a reputácie
Ochrana firmy by mala byť prioritou každého podnikateľa. Budovali ste ju preto, aby ju mohol ohroziť kybernetický útok? Kybernetická bezpečnosť dnes nie je len o ochrane pred hackermi – ide o zachovanie firemných dát, dôvery zákazníkov a dobrej povesti. Každý únik informácií môže viesť k strate klientely a vážnym reputačným škodám. Investícia do bezpečnosti nie je len prevenciou, ale aj spôsobom, ako posilniť stabilitu firmy a upevniť jej miesto na trhu.
2. Legislatívne požiadavky
Od januára 2025 bol platia na Slovensku novelizovaný zákon o kybernetickej bezpečnosti podľa smernice NIS2. Táto novela sa týka širokého spektra odvetví – od energetiky cez zdravotníctvo až po digitálnu infraštruktúru. Nedodržanie môže firmu stáť až 10 miliónov eur alebo 2 % z celosvetového obratu.
Ako sa menia kybernetické hrozby?
Útočníci využívajú čoraz sofistikovanejšie techniky:
- Phishing – podvodné e-maily, ktoré vyzerajú ako oficiálne správy
- Ransomvér – zašifrovanie dát s požiadavkou na výkupné
- Malvér – škodlivý softvér na krádež citlivých informácií
- DDoS útoky – zahltenie serverov a výpadky systémov
- Zero-day útoky – zneužitie neznámych zraniteľností
Pokročilé jazykové modely umelej inteligencie robia tieto útoky ešte ťažšie odhaliteľnými.
Prečo základná ochrana nestačí?
Bežné antivírusy a firewally už nie sú dostatočné na ochranu pred novými technikami útokov.
Kľúčové bezpečnostné opatrenia zahŕňajú:
- Bezpečnostné školenia zamestnancov – pravidelná edukácia o kybernetických hrozbách
- Šifrovanie údajov – ochrana citlivých dát pred zneužitím
- Pravidelné aktualizácie softvéru – odstránenie zraniteľností
- Viacfaktorová autentifikácia – ochrana prístupu do systémov
- Detekčné systémy – rýchla reakcia na hrozby
- Silné heslá – používanie unikátnych a zložitých hesiel
- Pravidelné zálohovanie dát – ochrana dát pred ransomvérom
- Antivírus a EDR riešenia – pokročilé detekčné nástroje
- Minimalizácia práv používateľov – obmedzenie prístupových práv
- Dôsledná bezpečnostná politika – jasné pravidlá a postupy

Reálne prípady útokov
Phishingové podvody zostávajú najrozšírenejšou formou hrozieb, pričom v roku 2024 predstavovali viac ako 18 % zachytených hrozieb na Slovensku. Útočníci sa zameriavali na získanie citlivých údajov obetí cez falošné prihlasovacie okná.
Ransomvérové útoky zaznamenali významný nárast v roku 2024. Útočníci zašifrovali dáta a požadovali výkupné, niektoré dáta boli zverejnené na darkwebe.
DDoS útoky, zahltili servery a spôsobili výpadky, sa týkali webových stránok samosprávnych krajov a medzinárodných organizácií pôsobiacich na Slovensku.
Záver
Kybernetická bezpečnosť nie je len technickou otázkou. Investície do moderných bezpečnostných riešení a vzdelávania zamestnancov sú nevyhnutné na ochranu pred rastúcimi hrozbami. Smernica NIS2 tiež vytvára príležitosť pre firmy, ktoré sa na kybernetickú bezpečnosť pripravia, aby získali stabilnú pozíciu na trhu.