Prečo sa čoraz viac hovorí o digitálnej bezpečnosti?


12. 3. 25
Publikoval Pavol Augustinič

V digitálnej dobe trávime online viac času než kedykoľvek predtým – nakupujeme, pracujeme, komunikujeme aj spravujeme citlivé údaje. S tým však rastú aj kybernetické hrozby, ktoré ohrozujú naše súkromie, financie a bezpečnosť. Prečo sa téma digitálnej bezpečnosti stáva čoraz naliehavejšou a ako sa môžeme chrániť pred rizikami v online priestore?


Od phishingu po ransomvér: Ako zvládnuť moderné kybernetické hrozby?

Len za posledný rok vzrástol počet kybernetických útokov v Európe o 40 %. Ransomvér ochromil nemocnice, energetické spoločnosti aj malé firmy šíri sa najmä cez phishingové e-maily, slabé prihlasovacie údaje a neaktualizovaný softvér. Phishingové útoky využívajú podvodné správy s infikovanými prílohami alebo odkazmi, ktoré po otvorení stiahnu škodlivý kód. Slabé heslá a nezabezpečené vzdialené pripojenia, umožňujú útočníkom neoprávnený prístup do systémov. Zraniteľnosti v neaktualizovaných programoch im zas poskytujú priestor na infikovanie zariadení bez zásahu používateľa.

Útočníci sa stále snažia ochromiť čo najväčšiu skupinu firiem. V reakcii na narastajúce kybernetické hrozby zaviedla Európska únia smernicu NIS2, ktorá bola začlenená do novely zákona o kybernetickej bezpečnosti. Táto legislatíva, platná od 1. januára 2025, prináša prísnejšie požiadavky na ochranu digitálnej infraštruktúry a posilňuje opatrenia na predchádzanie kybernetickým útokom. Ak sa firmy neprispôsobia, riskujú vysoké pokuty a stratu dôvery zákazníkov. Čo to znamená v praxi a prečo už základná ochrana nestačí?

Prečo sa zaujímať o kybernetickú bezpečnosť?

Obrázok reprezentujúci, že kyberbezpečnosť je dôležitá aj z legislatívneho hľadiska

1. Ochrana firemných dát a reputácie

Ochrana firmy by mala byť prioritou každého podnikateľa. Budovali ste ju preto, aby ju mohol ohroziť kybernetický útok? Kybernetická bezpečnosť dnes nie je len o ochrane pred hackermi – ide o zachovanie firemných dát, dôvery zákazníkov a dobrej povesti. Každý únik informácií môže viesť k strate klientely a vážnym reputačným škodám. Investícia do bezpečnosti nie je len prevenciou, ale aj spôsobom, ako posilniť stabilitu firmy a upevniť jej miesto na trhu.

2. Legislatívne požiadavky

Od januára 2025 bol platia na Slovensku novelizovaný zákon o kybernetickej bezpečnosti podľa smernice NIS2. Táto novela sa týka širokého spektra odvetví – od energetiky cez zdravotníctvo až po digitálnu infraštruktúru. Nedodržanie môže firmu stáť až 10 miliónov eur alebo 2 % z celosvetového obratu.

Ako sa menia kybernetické hrozby?

Útočníci využívajú čoraz sofistikovanejšie techniky:

  • Phishing – podvodné e-maily, ktoré vyzerajú ako oficiálne správy
  • Ransomvér – zašifrovanie dát s požiadavkou na výkupné
  • Malvér – škodlivý softvér na krádež citlivých informácií
  • DDoS útoky – zahltenie serverov a výpadky systémov
  • Zero-day útoky – zneužitie neznámych zraniteľností

Pokročilé jazykové modely umelej inteligencie robia tieto útoky ešte ťažšie odhaliteľnými.

Prečo základná ochrana nestačí?

Bežné antivírusy a firewally už nie sú dostatočné na ochranu pred novými technikami útokov.
Kľúčové bezpečnostné opatrenia zahŕňajú:

  • Bezpečnostné školenia zamestnancov – pravidelná edukácia o kybernetických hrozbách
  • Šifrovanie údajov – ochrana citlivých dát pred zneužitím
  • Pravidelné aktualizácie softvéru – odstránenie zraniteľností
  • Viacfaktorová autentifikácia – ochrana prístupu do systémov
  • Detekčné systémy – rýchla reakcia na hrozby
  • Silné heslá – používanie unikátnych a zložitých hesiel
  • Pravidelné zálohovanie dát – ochrana dát pred ransomvérom
  • Antivírus a EDR riešenia – pokročilé detekčné nástroje
  • Minimalizácia práv používateľov – obmedzenie prístupových práv
  • Dôsledná bezpečnostná politika – jasné pravidlá a postupy
Obrázok reprezentujúci, že je potrebné dbať na všetky aspekty kybernetickej bezpečnosti

Reálne prípady útokov

Phishingové podvody zostávajú najrozšírenejšou formou hrozieb, pričom v roku 2024 predstavovali viac ako 18 % zachytených hrozieb na Slovensku. Útočníci sa zameriavali na získanie citlivých údajov obetí cez falošné prihlasovacie okná.
Ransomvérové útoky zaznamenali významný nárast v roku 2024. Útočníci zašifrovali dáta a požadovali výkupné, niektoré dáta boli zverejnené na darkwebe.
DDoS útoky, zahltili servery a spôsobili výpadky, sa týkali webových stránok samosprávnych krajov a medzinárodných organizácií pôsobiacich na Slovensku.

Záver

Kybernetická bezpečnosť nie je len technickou otázkou. Investície do moderných bezpečnostných riešení a vzdelávania zamestnancov sú nevyhnutné na ochranu pred rastúcimi hrozbami. Smernica NIS2 tiež vytvára príležitosť pre firmy, ktoré sa na kybernetickú bezpečnosť pripravia, aby získali stabilnú pozíciu na trhu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK: