O tom, že každý z nás žije vo svojej sociálnej bubline, v ktorej vidí iba časť potrebných informácií, som sa rozpísala v predchádzajúcom článku. Dnes by som sa rada pristavila pri téme, ktorá je so sociálnymi bublinami často spájaná. Sú ňou fake news alebo falošné správy.
Pojem fake news sa podľa niektorých expertov viaže prevažne na politické témy, čím sa odpútava pozornosť od jeho primárnych problémov. Preto by sme mali používať skôr termín false information, ktorý môže pokrývať rôzne témy od zdravotníctva až po ekonomiku. Obávam sa, že je úplne jedno, ako si tieto falošné a poplašné správy nazveme. Stále tu okolo nás sú a stále sa šíria neskutočnou rýchlosťou. Najhoršie na tom sú počty ľudí, ktorí im uveria a šíria ich medzi nami ďalej.
Takéto správy a hoaxy majú jediný cieľ – dezinformovať ľudí a šíriť paniku. Minule sme si povedali, ako sociálne bubliny ovplyvňujú našu mienku a názory. A tie sú do značnej miery formované aj falošnými správami, ktoré sa nás snažia presvedčiť o určitej pravde v snahe poškodiť meno nejakej firmy alebo zmeniť náš politický názor, prípadne nás nasmerovať na používanie určitého produktu. Martina Chapman, odborníčka na mediálnu gramotnosť, vidí vo falošných alebo poplašných správach tri výrazné elementy – nedôvera, dezinformácie a manipulácia.
Ak si myslíte, že kým nebol internety, neboli tu ani fake news a hoaxy, mýlite sa. Poplašné správy sa dajú šíriť rôznymi spôsobmi – od novín cez televíziu až po ústne podanie. Najväčšiu pozornosť však získali s rozšírením pripojenia. Rôzne generácie sú zrazu online, sledujú online spravodajstvo a často nevedia rozlíšiť relevantné zdroje od tých falošných. Tieto správy ďalej zdieľajú na sociálnych sieťach a rozširujú ich tak do ďalších sociálnych bublín.
Podľa desivého prieskumu sociálnej siete Twitter sa falošné správy šíria až 6-krát rýchlejšie ako tie pravdivé. Vychádzali z dát, ktoré zhromaždili v priebehu 12 rokov, a zistili, že najväčšiu mieru na šírení majú práve ľudia a nie boti. Fake news a hoaxy sa šírili rýchlejšie a medzi širšie publikum v porovnaní s overenými a pravdivými informáciami.
Ako s týmto fenoménom bojovať? Osobne vidím potenciál vo vzdelávaní internetových používateľov naprieč všetkými generáciami, aby si sami mohli overiť pravdivosť správy. A to je tá podstata – overovať si informácie. Existuje pár tipov, ako si správy môžete overiť aj sami:
- Projekt www.konspiratori.sk ponúka zoznam webových stránok, pri ktorých je vysoká šanca, že sa na nich nachádza nedôveryhodný alebo nekvalitný obsah.
- Pozrite sa na zdroj správy. Kto vytvoril nahrávku alebo napísal článok, čo zdieľate? Je pri správe uvedené meno? Napísal autor aj iné správy? Uverejňuje informácie v overených médiách? Je pri správe jeho fotka, prípadne krátka informácia o jeho pracovnom pozadí?
- Zamyslite sa nad samotnou správou. Obsahuje prelinkované zdroje? Je to iba úvaha jedného človeka? Odkazuje sa na prieskumy, prípadne odborné štúdie? Kedy bol článok napísaný? Je článok iba clickbait? (Titulok, ktorý vás núti si na správu kliknúť, aby ste sa dozvedeli viac, a nakoniec zistíte, že to vôbec nebolo také strašné, ako sa na prvý pohľad zdalo. Napríklad: Neuveríte, čo za cirkus narobila táto celebrita na pláži pre jednu fotku!)
- Zamyslite sa nad tým, prečo bola správa vytvorená. Je to reklama? Vidíte nejakú inú skrytú motiváciu, napríklad v dehonestovaní iných produktov, firiem?
Pri hľadaní relevantných zdrojov k tomuto článku som narazila na jednu zaujímavú metódu, ktorou si môžete overiť dôveryhodnosť správ. Táto metóda sa volá CRAAP a vychádza z anglického:
- Currency – aktuálnosť informácií,
- Relevance – dôležitosť alebo relevancia informácie pre vaše potreby,
- Authority – zdroj správy,
- Accuracy – spoľahlivosť a pravdivosť informácií,
- Purpose – dôvod, prečo správa existuje.
