Frajerke ste sľúbili, že dnes večer dáte kamarátom košom a zostanete doma. Užívate si večer na gauči, spokojný, že o nič neprichádzate, keď vtom vám príde správa od Joža, ktorý sa rozhodol urobiť doma párty roka. Čo teraz? Ak chcete sekať dobrotu, správu odignorujete. Celý čas však budete myslieť na to, čo sa u neho deje, že aj vy ste mohli byť pri tom a napĺňať svoju zážitkovú databanku.
Ak ste sa v mojom ilustračnom príklade spoznali, potom syndróm FOMO (fear of missing out) občas potrápi aj vás. Nemusí ísť iba o akcie, ktoré sa konajú paralelne a vy sa musíte medzi nimi rozhodnúť, prípadne ich neviete vopchať do svojho denného programu. S príchodom nových technológií a možností, ktoré ponúkajú, sa FOMO rozšírilo aj na sociálne siete. Neustále kontrolujete notifikácie a „skrolujete“ po svojom feede na sociálnych sieťach, aj keď ste tú istú činnosť vykonali pred pár minútami. Jednoducho máte pocit, že vám môže ujsť nejaký článok, fotka alebo viac či menej dôležitá informácia, ktorá by vás nemala obísť.
FOMO a záhada jeho vzniku
Fear of missing out sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Môžete byť smutný, cítiť sa vynechane, samotársky, prežívať stres, motýliky v bruchu, alebo sa jednoducho prestanete fixovať na reálny svet a namiesto toho sa stratíte v pozlátku sociálnych sietí.
Vedci z univerzít Carleton a McGill skúmali psychologický pôvod FOMO syndrómu na študentoch prvého ročníka. Podľa prieskumu University of British Columbia až 48 % prvákov si myslí, že ich sociálny život je slabý a majú pocit, že ich rovesníci majú viac sociálnych väzieb ako oni sami. V prvej fáze sa zameriavali na hlbšie pochopenie samotného FOMO syndrómu a chceli vedieť, v ktoré dni sa s ním študenti najčastejšie stretávajú, aká je jeho frekvencia a ako ho prežívajú.
Celý prieskum prebiehal počas siedmich dní. Každý deň prišlo študentom na smartfóne päť notifikácií s odkazom na vyplnenie prieskumu o ich aktuálnom stave. Na konci semestra ich čakal dlhší online dotazník spokojnosti. Zistili, že FOMO sa u študentov vyskytoval priebežne počas celého dňa, najčastejšie však k večeru a na konci týždňa. Vplyv na výskyt malo aj to, či trávia voľný čas pri štúdiu alebo na brigáde. Práve takíto poctiví študenti zažívali fear of missing out častejšie. Medzi najčastejšími symtómami sa objavili: únava, stres, problémy so spánkom a psychosomatické výkyvy.
V druhom kole sa zameriavali na to, aký veľký vplyv majú na FOMO syndróm sociálne médiá. Konkrétne išlo o skúšku, či ľudia zažijú častejšie FOMO, keď uvidia notifikáciu na sociálnych sieťach, že paralelne s ich programom sa koná iná akcia, alebo či syndróm skôr naštartuje kamarát, ktorý im novinku povie. Ak si myslíte, že vyhráva notifikácia, sklamem vás. Rovnako vás sklamem, ak si myslíte, že viac budete žiarliť na slová svojho kamaráta. Obidva spôsoby získavania informácií boli približne na rovnakej úrovni.
Ak chcete syndróm FOMO znížiť, skúste sa na všetky eventy pozerať nie ako na niečo, o čo prichádzate, ale ako na možnosti, čo všetko môžete získať.
