Spôsobov, ako pracovať efektívne, je hneď niekoľko. O technike Pomodoro ste sa mohli dočítať v jednom z mojich prvých článkov. Dnes som sa rozhodol pozrieť sa na efektívne plnenie pracovných úloh z iného uhla pohľadu. Tušíte správne, zameral som sa na starú dobrú priorizáciu.
Dwight David Eisenhower, 34. prezident Spojených štátov amerických, sa narodil v roku 1890 v Texase. Prezidentom sa stal v roku 1953 a o rok neskôr počas návštevy Northwestern University v Illinois vo svojom príhovore spomenul aj myšlienku, ktorá sa neskôr stala známou ako Eisenhowerov princíp, hoci on sám v príhovore uviedol aj meno autora myšlienky, ktorým bol Dr. J. Roscoe Miller z Northwestern University.
O čom je Eisenhowerov princíp?
Predstavte si, že by ste náhodou mali prácu, kde máte nie jednu, ale viac pracovných úloh, ktorým sa potrebujete počas dňa venovať. Kolegovia z oddelenia predaja potrebujú vyjadrenie k ponukám pre zákazníkov, kolegovia z IT chcú vedieť, ako presne majú naprogramovať zmenu v niektorej z firemných aplikácií, šéf by potreboval prehľadnú a oku lahodiacu prezentáciu na najbližšie stretnutie riaditeľov. Ale čo z toho skôr?
A práve vtedy na scénu prichádza princíp, ktorý spomínal prezident Eisenhower. Pozrite sa na svoje úlohy a zistite, či ich môžete rozdeliť podľa nasledujúcich kritérií:
- dôležité – napríklad úlohy, ktoré pomáhajú k dosahovaniu dlhodobých cieľov,
- súrne – povinnosti, ktorým sa musíte venovať v konkrétnom čase a majú termín, dokedy ich musíte mať hotové.
Výsledkom je rozdelenie vašich povinností do štyroch skupín:
- tie, ktoré sú aj dôležité, aj súrne,
- tie, ktoré sú dôležité, ale nie súrne,
- tie, ktoré sú súrne, ale nie dôležité,
- tie, ktoré nie sú ani dôležité, ani súrne.
Samotná priorizácia úloh potom vyzerá asi takto: najskôr sa venujete úlohám, ktoré spadajú do oboch kategórií. Tie, ktoré patria do kolónky „len dôležité“, prichádzajú na rad ako druhé. Po nich nasledujú úlohy s nálepkou „len súrne“ a posledné sú tie, ktoré nepatria ani do jednej kategórie.
Takto funguje prerozdelenie v ideálnom svete. V realite všetci pracujeme inak – každému vyhovuje niečo iné a každý dostáva od svojich nadriadených iné požiadavky. Samozrejme, aj tento spôsob je iba jeden z množstva možností, pomocou ktorých je možné efektívne rozdeliť pracovné úlohy.
