Smart City nemusí byť iba o zložitých technológiách


28.06.18
Publikoval Alexander Sejna

Letný slnovrat nám oznámil, že od 21. júna sa oficiálne začalo leto. I keď rýchlou kontrolou webstránky Slovenského hydrometeorologického ústavu by sme tomu len ťažko verili, vedzte, že sa snáď budeme mať na čo tešiť. Keď už nie na Slovensku, tak aspoň niekde inde, kde by mohlo byť o niečo teplejšie a slnečnejšie.


Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol pozrieť na letenky do nejakej zaujímavej destinácie. Po browsovaní na internete mi do oka padla jedna zaujímavá krajina, ktorá podnietila môj záujem o tému, ku ktorej sa čoskoro dostaneme. Rád by som vás nechal hádať, ktorá destinácia to bola, ale keďže článok je offline, tak by to bolo nadlho. Pre urýchlenie vám ju teda prezradím. Do oka mi padol Hong Kong. Trošku rýchlej histórie, od roku 1843 bol Hong Kong oficiálnou britskou kolóniou až do roku 1997, keď sa oficiálne vrátil Číne.

Mesto, ktoré žije 24 hodín. Jednoducho bez prestávky. Ak zadáte slovo Hong Kong do Googlu, vyskočia na vás krásne slnečné fotky s bielymi oblakmi a modrou oblohou nad megalomanskými stavbami. Ale, ak sa preklikáte ďalej, vykuknú na vás fotky, ktoré už také pestré nebudú. Ak vám na um prišiel smog, uvažujete správne. Bývalá britská kolónia patrí medzi najsmogovejšie mestá sveta. Znečistenie ovzdušia je niekedy také závažné, že sa obyvateľom odporúča radšej z domu nevychádzať a zdržiavať sa doma.

Najzelenšie mesto Európy

Ak by sme sa na to pozreli z iného uhla, zistili by sme, že k celkovému znečisteniu prispieva viacero faktorov, ale niektoré sa dajú čiastočne riešiť. Jedným z riešení je pristupovať k týmto veciam zodpovednejšie. Medzi popredné „zelené mestá“ patrí Kodaň. Podľa medzinárodného rebríčka Green Global Economy Index, dánske hlavné mesto obsadilo prvé miesto medzi najzelenšími mestami sveta. Nie, nie je to vďaka zeleni, ktorá sa tam nachádza, či na základe nariadenia, aby v okruhu do 15 minút bol pre obyvateľov aspoň jeden park. Ale po obmedzení premávky motorových vozidiel v centre mesta, ktoré sú hlavnými producentmi splodín.

Priestor dostávajú vozidlá s alternatívnym pohonom, ktorých počet v severských krajinách každoročne stúpa. Ak odhliadneme od ekonomického hľadiska a vyššej životnej úrovne, môžeme konštatovať, že Severania sú viac spätí s prírodou a uvedomujú si negatívny dopad na životné prostredie. Medzi aktuálne trendy patrí aj práca architektov, ktorí premieňajú strechy budov na živé ekosystémy, ktoré produkujú viac kyslíka pre obyvateľov.

Možno aj preto Kodaň obsadila prvé miesto v rebríčku „Najzelenších miest sveta“. Aby to nebolo len o Európe, pozrieme sa aj do zámoria. Kanadský Vancouver sa rozhodol popasovať s rovnakou myšlienkou stať sa najzelenším mestom na svete. Svojím konaním a zodpovednosťou poskytnúť obyvateľom rovnaké podmienky na lepší život, sa predstavitelia mesta zaviazali znížiť emisie, vyprodukovať viac než 93 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a zredukovať množstvo odpadu do roku 2020.

Na americkom kontinente ešte chvíľku zostanem. Aj keď sa to môže zdať divné, v nedodržiavaní optimálnejšieho množstva emisií nezaostáva ani USA. V rebríčku GGEI sa mesto New York objavilo v prvej desiatke, a nechalo tak za sebou iné európske či svetové mestá. Svojou snahou modernizovať dopravnú infraštruktúru, redukovať splodiny, stavať nízkoenergetické budovy, rozumne spracúvať odpady, recyklovať vodu,  rozširovať parky či prienik  elektromobilov, si zaslúžilo čestné 6. miesto.

Smar City technológie prinášajú rôzne vymoženosti pre obyvateľov miest, ktoré nielen napomáhajú bezstarostnému životu, ale zlepšujú aj energetickú vyťaženosť. Každá technológia, ktorá dokáže ušetriť energiu, zlepšiť plynulosť cestnej premávky, redukovať splodiny, alebo je nápomocná pri problematike s narastajúcim odpadom, zlepšuje podmienky pre život nám obyvateľom. Práve preto by sme mali racionálnejšie a zodpovednejšie pristupovať k tomu najcennejšiemu čo máme, pretože ak od toho upustíme, priblížime sa k apokalyptickým filmom, ktoré všetci dobre poznáme.


ZDIEĽAŤ ČLÁNOK: