Cloud a náklady: od vedy k umeniu


28.09.17
Publikoval Miroslav Pikus

Hosťovanie podnikových aplikácií v cloude je spôsob, ako sa vyhnúť investícii do vlastného výpočtového prostredia. Za cloud sa platí priebežne, čo má pozitívny vplyv na cash flow spoločnosti.


Rozhodnutie vstúpiť do cloudu nevyhnutne sprevádza finančné porovnanie mesačných platieb za alokované či spotrebované zdroje v cloude s nákupom a prevádzkou vlastnej IT infraštruktúry. Na pochopenie rozdielu medzi oboma svetmi je však potrebné viac než len jednoduchý súčet evidentných nákladových položiek.

Vedecká časť: zrátať všetky premenné

Pri výpočte nákladov na internú infraštruktúru nestačí spočítať nákupnú cenu hardvéru. Je potrebné vziať do úvahy aj licencie na operačné systémy a ďalší softvér, ako sú databázy či aplikačné servery. Všetky tieto veci už dnes tvoria súčasť cloudu.

Nesmieme zabudnúť na súvisiace sieťové zariadenia, firewally, VPN zariadenia, ochranu proti DDoS útokom ani na konektivitu. Potom sú tu náklady súvisiace s umiestnením infraštruktúry vrátane vybudovania a prevádzky serverovne alebo dátového centra. Často sa zabúda na súvisiace zmluvy zabezpečujúce podporu, inštalačné a administratívne práce.

Ale aj keď spočítame všetky náklady spojené s prevádzkovaním vlastných IT aplikácií, stále zabúdame na fakt, že je potrebné rátať s výkonnostnými špičkami a rastom záťaže. Vlastnú infraštruktúru je potrebné výrazne predimenzovať.

Pri cloude to však neplatí. Navyše je potrebné nakúpiť množstvo podporného hardvéru na zálohovanie, monitorovanie či správu primárneho železa. A v kúte vám tak môže stáť záložný hardvér, ktorý len spí a čaká na prípadný výpadok „ostrých” strojov.

Ak napríklad prevádzkujete aplikácie, pri ktorých nečakáte výkonnostné výkyvy ani postupný nárast v potrebe zdrojov, stále sú tu externé obchodné a trhové podmienky, predaj, fúzia či reorganizácia spoločnosti, ktoré dokážu aktuálne IT potreby úplne postaviť na hlavu.

Predpokladajme, že dokážete predpovedať a spočítať všetky náklady spojené s kúpou vlastnej infraštruktúry. Dostanete číslo a vydelíte ho počtom mesiacov, ktorý vychádza z daňových predpisov na účtovné odpisy – na Slovensku povedzme 6 rokov, teda 72 mesiacov.

Znamená to, že je hardvér od okamihu nákupu produktívne využívaný počas celých šiestich rokov? Rýchlo sa meniace trhové prostredie, nezastaviteľný technologický pokrok, ale aj jednoduché poruchy hardvéru nám dávajú jasnú odpoveď: s najväčšou pravdepodobnosťou nie.

Umelecká časť: hodnota agility

Rozhodnutie o časovom období, na ktoré má byť rozpočítaná investícia do IT infraštruktúry, je okamihom, keď sa od vedy presúvame k umeniu. To je čosi, čo je prakticky nepredpovedateľné. Dobrá správa však je, že na tom až tak celkom nezáleží. Hlavný prínos rozhodnutia o vstupe do cloudu môže prameniť aj úplne inde ako v otrockom porovnaní celkových nákladov (Total Cost of Ownership).

Dominantným faktorom pre vstup do cloudu sa stáva jeho schopnosť umožniť firmám okamžite reagovať na trhové zmeny úpravou alebo škálovaním existujúcich a rýchlym vytvorením nových IT služieb. Túto hodnotu je možné merať, a tak vznikol nový termín: hodnota agility.

Súčasná éra rýchlych zmien so sebou prináša iné spôsoby, akými hodnotíme investície do IT technológií. Tradičný koncept výpočtu návratnosti investície už nemusí byť ideálnou možnosťou, ako zistiť skutočnú hodnotu, ktorú moderné technológie poskytujú firmám. Kto ale kedy tvrdil, že hodnota investície sa meria iba súčtom súvisiacich nákladových položiek?

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK: